"UNESCO ako organizácia, ktorá pracuje na 'budovaní obrany pred
vojnami v mysliach mužov a žien', má pre Slovenskú republiku významný
mandát. Tu vidíme osobitý prínos UNESCO na globálnej úrovni, a teda aj
pre našu krajinu. Po prvé je to vo vzdelávaní generácií a všetkých
vekových kategórií a sociálnych skupín smerom k tolerancii, inklúzii,
ľudským právam a udržateľnému rozvoju, aby sme spoločne predchádzali
vojnám a konfliktom. V súvislosti s vojenskou agresiou na Ukrajine je
jasné, že tu musíme toho ešte veľa spraviť. A po druhé je to globálna
ochrana svetového kultúrneho dedičstva," zdôraznila pre TASR stála delegátka Slovenskej republiky pri UNESCO v Paríži, veľvyslankyňa Anna Plassat Muríňová.
Slováci stáli už pri samotnom zrode UNESCO v novembri 1945 ako
zakladajúci štát ešte v rámci bývalého Československa. Organizácia sídli
v Paríži a v súčasnosti má 193 členských štátov. Generálnou riaditeľkou
UNESCO je francúzska politička Audrey Azoulayová, ktorá bola v novembri
2021 zvolená na druhé štvorročné obdobie.
"UNESCO za posledné desaťročia významne stálo za naším národným
rozvojom. Kultúrne, prírodné a nehmotné dedičstvo Slovenska získalo
vďaka UNESCO medzinárodné uznanie, no vďaka nemu sa zároveň sformoval
silný záväzok toto dedičstvo chrániť a uchovávať pre ďalšie generácie," podčiarkla Plassat Muríňová.
Prvýkrát pôsobí Slovensko od júla 2022 vo výbore nehmotného kultúrneho dedičstva. "Ide
o historický úspech našej krajiny, pretože výbor na ochranu nehmotného
kultúrneho dedičstva je jedným z najdôležitejších výborov UNESCO a
Slovensko v ňom doteraz nemalo svoje zastúpenie. Naše zvolenie je
jednoznačne ocenením práce Slovenska, jednak jeho expertov na poli
nehmotného kultúrneho dedičstva, ako aj slovenskej diplomacie," uviedla Plassat Muríňová.
Jednou z činností UNESCO je aj vytváranie Zoznamu svetového kultúrneho a
prírodného dedičstva národov z celého sveta, pričom na zozname je
aktuálne zapísaných 1157 lokalít.
Už v roku 1993 boli do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zaradené tri
slovenské lokality - Spišský hrad s okolím, Banská Štiavnica a
Vlkolínec. V roku 2000 bolo zapísané mesto Bardejov, v roku 2008 drevené
chrámy Karpatského oblúka, v roku 2009 mesto Levoča a v roku 2021
pribudli na zoznam dve pamiatky z rímskych čias - Rímsky vojenský tábor
Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor Kelemantia v
Iži pri Komárne. Z prírodných pamiatok boli na zoznam zapísané jaskyne
Slovenského krasu a Karpatské bukové pralesy.
Popri tom je v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva
UNESCO zastúpené Slovensko deviatimi zápismi - Fujara (od roku 2005),
Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015), Bábkarstvo na
Slovensku a v Čechách (2016), Horehronský viachlasný spev (2017),
Modrotlač (2018), Drotárstvo (2019), ako aj Sokoliarstvo - živé
dedičstvo ľudstva (2021) a Tradície spojené s chovom koní Lipican, ktoré
boli zapísané v decembri 2022.
"UNESCO zároveň oceňuje aj prírodnú bohatosť Slovenska, naša
biosférická rezervácia Poľana dostala v roku 2017 cenu za najlepší
manažment biosférickej rezervácie na svete," pripomenula pre TASR Plassat Muríňová.